Reč kvetov - emócie bez slov

Čo je to Reč kvetov a aká je jej história?

 

Jazyk kvetín patrí medzi najkrajšie a najvoňavejšie jazyky sveta. Hovoriť ním môžete aj vy a to všade tam, kde by ste napríklad len ťažko hľadali slová a pritom by ste radi prejavili svoje pocity ako je láska, vďaka, spokojnosť alebo napríklad poďakovanie za priateľstvo. Kvety, ten právom ospevovaný zázrak prírody hovoria svojím druhom i farbou a ich reč je dokonalá.

Reč kvetov, tiež nazývaná floriografia v sebe zahŕňa romantiku dávnych časov, kedy boli kvety významným komunikačným prostriedkom v milostných či priateľských vzťahoch. Vtedy dievčatá sprevádzali gardedámy, ktoré ich strážili, a kvety tak pomáhali zamilovaným vyjadrovať ich pocity, bez toho aby pritom porušili prísne mravné zásady.

Kvetinová symbolika prestupuje už po celé stáročia folklórom, Bibliou, maliarstvom, literatúrou, heraldika aj každodenným životom.

Kedy začali kvety výrazne a jasne hovoriť?

Dlhú dobu sa krásnymi kvetmi romanticky vyjadrovali city iba na Východe, ale neskôr si tieto tajné odkazy začali posielať priatelia a zamilovaní tiež v západnej časti sveta - najmä kvety, ale aj trávy, bylinky, vetvičky stromov a ovocia. Z reči kvetov, latinsky zvanej lingua flora, sa stal komplexný jazyk. Každá kvetina mala konkrétny význam, a to podľa druhu, farby a miesta.

Kvety na klope saka, svadobné pierka a kytice vysielali jasné signály. Človek nimi mohol prejaviť priazeň, odmietnuť nápadníka, vyjadriť obdiv, priateľstvo, smútok alebo sklamanie. Bolo tak možné oznámiť sebamenšiu emóciu, ktorú dávalo najavo presné umiestnenie.

Konkrétny význam mal tiež uhol kvety, či už bola vo vlasoch, na klope či živôtiku. Kytica so stužkou ovinutú doľava prezrádzala niečo o darcovi, zatiaľ čo stužka obtočené doprava znamenala, že sa význam kvetín vzťahuje na príjemcu. Obrátená umiestnená stonka značila opačný význam. Odstránením tŕňov človek hovoril "Všetko, v čo môžeme dúfať", otrhané lístky potom "Všetko, čoho sa môžeme báť".

 

Cesta reči kvetov a kto za to môže?

 

Na začiatku 18. storočia prenikla manželka britského veľvyslanca v Konštantínopole lady Mary Wortley Montagu do sultánovho háremu a odhalila tureckú tajnú reč kvetov.

Selam, ako sa nazývala tichá a napriek tomu veľmi veľavravná reč kvetov, tak otvoril dvere do tajomného a rafinovane zvodného sveta.

Ženy v háremoch si pre svoju zábavku a mnohokrát obmedzenú možnosť inej komunikácie s vonkajším svetom vymysleli šikovný spôsob, ako oznámiť svoje priania a pocity pomocou kvetín.

Lady Montagu do svojej vlasti podávala správy o tomto úžasnom objave vo svojich "Listoch z Orientu" slovami: "Nie je farby, nie je kvetiny, nie je buriny, nie je ovocia, traviny, pružiny, ktoré by nemalo veršíky".

Svojim nálezom vzbudila vo všetkých anglických spoločenských kruhoch vášnivé nadšenie. Reč kvetov si dobývala rýchlo svoje miesto, a to nielen v Európe. Táto vášeň sa propagovala predovšetkým vo Francúzsku, kde bola vydaná kniha s názvom "Reč kvetov". O takmer 20 rokov neskôr bola preložená do angličtiny a dosiahla nevídaného úspechu. Tento titul bol však považovaný za veľmi opovážlivý, pretože niektoré popisy pôsobili až príliš škandalózne. Z tohto dôvodu musel byť pre preklad do anglickej verzie počet ôsmich  kvetín redukovaný. Hovorí sa, že z úcty ku kráľovnej.

 

Niektoré významy sa nám dnes môžu zdať zvláštne, ale nesmieme zabúdať, že vychádzajú z pôvodných zdrojov v iných jazykoch (najmä francúzštiny), kde ich názvy znamenali niečo úplne iné. Okrem toho si prudérni anglickí prekladatelia upravovali erotické názvy - napríklad milostnú vášeň zmenili na slušnejšie oddanosť a i.

Reč kvetov pretrváva, hoci ľudia si jej zložitosť a hodnotu často vôbec neuvedomujú. Výroky a city, ktoré možno vyjadriť kvetinami, sú napriek tomu aktuálne aj celé stáročia potom, čo boli spísané.

Či už darujete alebo sami dostanete kvety, ktoré by vo vás mali vyvolať nepríliš kladnú emóciu, Nezriekajte sa ich. Kvety robia radosť aj bez zamýšľaného cieľa určenia reči kvetov a to je na nich to najkrajšie.